KAMIENKY

A ako andaluzit

Andaluzit-chiastolit

ANDALUZIT je kremičitan hlinitý. Jeho farba sa mení od  svetlej žltohnedej cez tmavohnedú, tmavozelenú, až po  zelenkavočervenú.  Môže byť prehľadný až nepriesvitný. Pri otáčaní je farba priehľadného kryštálu menlivá. Názov tohto minerálu je odvodený od Andalúzie, kde ho začali ťažiť po prvýkrát. Najznámejšou odrodou andaluzitu je CHIASTOLIT.  Vyznačuje sa zvláštnou kresbou v tvare kríža. Preto ho v krajinách latinskej Ameriky a v Španielsku nosia ako náboženský symbol. Hlavne pútnici, ktorí navštevujú pútnicke miesta v Španielsku si kupujú napríklad v Santiago do Compostela tamojšie chiastolity na pamiatku. Názov chiastolit vznikol v Grécku. Kresba im pripomínala grécke písmeno chi, ktoré spolu so slovom lithos - kameň - tvorí názov chiastolit

A ako aragonit

ARAGONIT je uhličitan vápenatý. Väčšinou býva priehľadný až priesvitný. V príapde, že neobsahuje žiadne prímesi, je bezfarebný alebo biely. V opačnom prípade môže mať rôzne farebné odtiene, od žltého, ružového, zeleného až po modrý. Vrstevnaté viacfarebné aragonity v niektorých krajinách nazývajú aj ónyx. Ezoterici považujú aragonit za ochranný a uzemňujúci kameň. K svojmu názvu prišiel aragonit podľa miesta prvého nálezu pri rieke Rio Aragon v Španielsku. Aragonit je mäkký kameň, má tvrdosť iba 3,5 Mohsovej stupnice a preto by sa nemal nosiť ako prsteň alebo ako náramok, lebo by sa mohol poškodiť a je aj citlivý na teplo, mal by sa preto umývať iba vlažnou vodou..

 A ako astrofylit

ASTROFYLIT je silikát, patrí medzi inosilikáty. Je to hydroxylovaný silikát sodíka, draslíka, železa, mangánu a titánu. Jeho názov pochádza z gréckych slov astron (hviezda), lebo vytvára agregáty v tvare hviezdice a phyllon (list), pri jeho štiepaní sa odlupujú tenučké lístky. Astrofylit vzniká v dutinách vyvretých hornín, hlavne v syenitoch a pegmatitoch. Typická pre tento minerál je zlatožltá až tmavohnedá farba kovového až perleťového lesku. Prvýkrát ho objavili v Nórsku, vyskytuje sa v niekoľkých lokalitách po celom svete. Astrofylit podľa ezoterikov podporuje živé snívanie, rozširuje vedomie, pomáha pri astrálnom mimotelovom cestovaní, prináša spomienky na minulé životy, zlepšuje schopnosť vyjadrovať sa  a podporuje činnosť mozgu.

A ako azurit

AZURIT  je zásaditý uhličitan meďnatý. Ako hovorí už jeho názov, je tento minerál medi azúrovomodrý. Nachádza sa väčšinou v celistvej forme, poprerastaný s malachitom, občas aj chryzokolom. Je možné ho nájsť hlavne v oblastiach ťažby medených rúd. Azurit pochádzajúci z francúzskej lokality Chessy pri Lyone je známy ako CHESSYLIT.  Kryštály azuritu sa takmer nikdy nespracovávajú, lebo sú príliš malé. Preto sa brúsia celé agregáty. Azurit i malachit majú nízky stupeň tvrdosti a preto sa nemajú vystavovať mechanickému zaťaženiu. V stredoveku a v renesancii sa používal mletý azurit ako základ maliarskej farby, na maľby a fresky. Jeho nevýhodou však bolo, že pôsobením mepatrného množstva oxidu uhličitého sa krásna modrá farba menila na zelený malachit. Ak sa nám nepodarí obmedziť zvyšujúce sa množstvo oxidu uhličitého vo vzduchu je pravdepodobné, že malachit na maľbách sa znovu zmení naspäť na modrý azurit.

 B ako beryl

BERYL  je kremičitan berylnato-hlinitý. Zelený SMARAGD, svetlomodrý AKVAMARÍN, zlatožltý HELIODOR , ružový MORGANIT veľmi vzácny červený BIXBIT - to všetko sú beryly. Farba berylu sa dá ovplyvniť. Veľmi často sa zlepšuje zahrievaním,  pri určitej teplote nevýrazný akvamarín napríklad získa optimálnu krásnu modrú farbu. Smaragdy sa takto upravovať nedajú, ale rôzne kazy je možné urobiť menej viditeľnými vložením do oleja. Číra odroda berylu sa volá GOSHENIT. Ak sa podloží kovovou foliou, striebornou alebo zelenou, je napodobeninou diamantu alebo smaragdu. Kedysi sa číre beryly používali ako sklá do okuliarov. Nemecké  slovo  brille - okuliare - sú s najväčšou pravdepodobnosťou odvodené od slova beryl.

 B ako brazilianit

BRAZILIANIT je zásaditý fosforečnan sodno-hlinitý. Je to zriedka sa vyskytujúci kameň, vzácny a drahý a brúsi sa iba pre zberateľov. Má žltkastú alebo žltkasto-zelenkavú farbu, sú veľmi krehké a treba s nimi zaobchádzať opatrne. Už názov napovedá, že najkrajšie a najväčšie kryštály sa nachádzajú v Brazílii. Prvý brazilianit bol nájdený v roku 1944 a považovali ho za chryzoberyl, ktorému je podobný, rovnako je možné si ho zameniť s berylom alebo zlatým topásom.

C ako colemanit

COLEMANIT je vodnatý a zásaditý boritan vápenatý. Názov má podľa amerického podnikateľa Colemana. Je to významný zdroj bóru. Má bielu, sivú, žltkastú farbu, alebo býva bezfarebný. Vzniká zvetrávaním bóraxu a ulexitu v púštnych oblastiach pravidelne zaplavovaných vodou zo zrážok. Nálezisko krásnych kryštálov colemanitu je v Kalifornii a veľké ložiská sa nachádzajú v Turecku.

 Č ako čaroit

ČAROIT je silikát zložený z mnohých minerálov. Nachádza  sa v alkalických horninových komplexoch ale zriedkavo ako horninotvorný minerál. Vyskytuje sa na jedinom mieste na svete, v Rusku, v sibírskom pohorí Aldan. Často vytvára uprostred neobývanej prírody bizardné fialové skaly intenzívnej farby. Vedci ho objavili iba nedávno, v roku 1948 a pomenovali ho podľa tamojšej riečky Čara. Vyskytuje sa vo forme vláknitých a lúčovitých agregátov vo veľmi celistvých masách a býva prerastený inými minerálmi ako je napríklad egirín alebo ekanit. Spracováva sa na umelecké dekoratívne predmety alebo šperky.

 D ako danburit

DANBURIT je  chemickým zložením silikát,  borokremičitan vápenatý.Je to málo známy minerál, hoci bol objavený ešte v roku 1839. Meno nesie podľa mesta Danbury v   americkom štáte Connecticute. Vyskytuje sa v forme priesvitných alebo priehľadných kryštálov a v drúzach, má vlastnosti podobné ako topás a jeho farba býva číra až žltkastá a má diamantový lesk, je tvrdý, má tvrdosť až 7 v Mohsovej stupnici tvrdosti a veľmi zlú štiepateľnosť. Vzniká v dutinách vyvrelých hornín. Ezoterici považujú danburit za veľmi čistý  duchovný kameň, anjelský, plný dobrej energie.

 D ako diamant

DIAMANT je vlastne kryštalická forma  uhlíka. Je to najtvrdší minerál aký poznáme. Jeho názov pochádza z gréckeho slova adamas- nepremožiteľný. Diamant  je taký tvrdý, že je možné ho opracovať iba pomocou ďalších diamantov. Diamant môže mať rôzne prímesy a podľa toho je sfarbený. Najobľúbenejší je číry, bezfarebný diamant. Má nádherný lesk a oheň a tak patrí medzi najviacej hodnotené drahokamy. Diamant sa hodnotí podľa štyroch "c" - farba-colour, brús-cut, čistota-clarity a váha-carat. Diamanty vznikajú v hĺbkach okolo 80km pod povrchom zeme silným tlakom a pri vysokých teplotách. V južnej Afrike boli objavené asi pred jeden a pol storočím diamanty v primárnych horninách, v kimberlitoch. Najväčší diamant je Cullinam, v surovej forme mal 3106 karátov. Diamanty sa dajú vyrábať aj synteticky, ich výroba je však príliš nákladná a tak sa používajú hlavne v optike alebo elektronike. K veľkým vzácnym diamantom sa viažu rôzne historky. V surovej forme krása týchto drahokamov nie je zrejmá. Svedčia o tom slová anglického krála Eduarda VII., ktorý dostali Cullinam ako dar. Povedal, že keby našiel tento kameň, určite by ho zahodil, lebo by ho nepovažoval za niečo vzácne. Dlho zvažovali, čo s týmto drahokamom, až sa rozhodli ho rozštiepiť a tak z neho bolo vyrobených 104 kameňov, pomenovaných podľa veľkosti od Cullinam I, II, ... atď. Culiinam I. má hmotnosť 530 karátov a je najväčším vybrúseným diamantom na svete. Pýši sa ním žezlo anglického kráľa. Nádherný modrý diamant Hope priniesol všetkým svojim majiteľom iba nepríjemnosti a nešťastie. Dnes je v Smithsonian Institut vo Washingtone, lebo si ho netrúfa vlastniť žiadny súkromník. Tak isto to bolo s briliantom Orlov a veľmi známym diamantom Koh-i-Noor. Ten patril indickým maharadžom i perzskému šachovi, až skončil na anglickom kráľovskom dvore, kde zdobí kráľovskú korunu. A tak vlastne všetky najväčšie diamanty patria anglickému kráľovskému dvoru. A na záver niečo zaujímavé pre milovníkov diamantov a - tequilly. Mexickí vedci zistili, že para, ktorá vychádza z 80-percentnej tequilly zahriatej na 280 stupňov Celzia, vytvára na neoxidujúcej oceli diamantový film. Vrstvička je príliš jemná na výrobu šperkov, ale bude možné ju využiť v iných oblastiach, pretože tieto kryštály sú veľmi tvrdé a odolné voči vysokým teplotám. Napríklad ako náter na rezné nástroje, na opticko-elektronické súčiastky alebo ako náhrada silikónu v počítačoch čipoch v budúcnosti.

 D ako diopsid

DIOPSID je kremičitan vápenato-horečnatý.  Väčšinou je metamorfného pôvodu a nachádza sa v mramoroch, kontaktných rohovcoch, kryštalických bridliciach  alebo rulách. Oveľa zriedkavejšie je v peridotoch, kimberlitoch alebo iných vyvretých horninách.Niekedy bývajú jeho kryštály bezfarebné, ale zväčša majú rôzne odtiene zelenej farby. Čím viacej obsahuje tento minerál železa a čím menej horčíka, tým je farba tmavšia, niekedy až skoro čierna. Veľmi výraznú fľaškovozelenú farbu spôsobuju chróm a takto sfarebný diopsid sa nazýva CHRÓMDIOPSID. Mangán zasa sfarbuje diopsid do fialovomodra a takto sfarebný minerál má názov VIOLAN. Kryštály drahokamovej kvality sa spracovávajú do šperkov. Zvláštnosťou je, že na šperkových kameňoch hviezdicového diopsidu vzniká pri prechode svetla štvorramenná hviezdica. Tento jav sa nazýva asterizmus.

 G ako granát

GRANÁT je kremičitan rôzneho zloženia. Pomenovanie granát pochádza buď z latinského granum - zrno - lebo sa nachádza často vo forme zaoblených zŕn alebo z jeho farby pripomínajúcej granátové jabĺčka. Granáty sa vyskytujú  ako dobre vyvinuté kryštály vrastené v horninách alebo sú vo v trhlinách a dutinách narastené. PYROP  z gréckeho pyropos - ohnivý - je kremičitan horečnato-hlinitý. Pyropy sú známe české granáty, s ktorými sa v Čechách vyrábajú šperky už vyše päť storočí. Krvavočervené sfarbenie pyropu spôsobuje železo a chróm. Pyrop sa vyskytuje vo vulkanických horninách, serpentitoch  a tiež  v aluviálnych usadeninách. Pyrop a niektoré ďalšie minerály sa vyskytujú v horninách, kde sú diamanty. ALMANDÍN  - kremičitan železnato-hlinitý sa vyskytuje v rulách a svoroch. Býva tmavší ako pyrop, dokonca až taký tmavý, že vyzerá ako čierny. Väčšinou býva opakný, iba zriedka priesvitný alebo dokonca priehľadný. Je veľmi krehký.  Vyskytuje na na celom svete. Kedysi sa granátovými doštičkami zasklievali chrámy. Legenda hovorí, že Noe zavesil vo svojej arche granát, aby stlmil svetlo. V dávnej minulosti ho používali ako liek na povzbudenie srdca a proti depresii. SPESSARTÍN  je kremičitan mangánato-hlinitý. Iba veľmi zriedka je taký kvalitný, aby sa dal použiť do šperkov. Podľa obsahu železa má farbu pomarančovú až červenú. Tento minerál bol nazvaný podľa Bavorského kraja Spessart. Vyskytuje sa v pegmatitoch a metamorfovaných horninách. UVAROVIT  je kremičitan vápenato-chromitý má jasnozelenú farbu, spôsobuje ju prítomnosť chrómu a je v ložiškách chrómových rúd. Kryštály sú veľmi krehké. Ďalší granát - GRPSSULÁR  - kremičitan vápenato-hlinitý má viacero odrôd líšiacich sa farebnostou. Zelený grossulár môže tvoriť priehľadné kryštály - to je TSAVORIT a obsahuje vanád. Druhý  grossulár je celistvý. Tomuto sa zvykne hovoriť aj transvaalský jade. Nachádza sa v južnej Afrike a podobá sa na jadeit. Čistý grossulár býva bezfarebný, s malou prímesou železa je sfarbený jemne ružovo a má názov ROSOLIT. HESSONIT je škoricovej farby a na Madagaskare ho nazývajú škoricový kameň. Najkrajší je na Srí Lanke. Už starí Gréci a Rimania z neho zhotovovali krásne šperky. ANDRAIT  je kremičitan vápenato-železitý s obsahom titánu a mangánu. Najcennejší je DIAMANTOID, chrómom sfarbený do smaragdovozelena. Býva v zlatonosných pieskoch a metamorfovaných horninách.TOPAZOLIT  je žltá odroda andraditu a býva od svetložltej až po tmavožltú. MELANIT je čierny, niekedy môže byť celkom tmavočervený, obsahuje titán a je v metamorfovaných horninách a vulkanických lávach.

 Ch ako chalcedón

ChALCEDÓN  je oxid kremičitý, tvoria ho drobučké vlákienka kremeňa a vytvárajú zdanlivo kompaktný celok. Chalcedón je modrej až sivej farby. Rôzne prímesy tvoria odrody s rôznymi farbami. CHRYZOPRAS  má jablčkovozelenú farbu, ktorá je spôsobená niklom. Môže sa stať, že na slnku vybledne a tak si ho je možné pomýliť s jadeitom. Tmavozelený PRAZÉM  sa vyskytuje veľmi zriedkavo. Ďalšie zelené chalcedóny sú opakné, to znamená, že nimi nepreniká svetlo. Je to PLAZMA  a HELIOTROP, čo by mohlo znamenať z gréckeho helios a tropos - niečo ako otáčajúci sa za slnkom. Ten má po sebe červené škvrny, pripomínajúce krv, spôsobujú ich oxidy železa. V stredoveku pripisovali tomuto kamienku veľkú magickú silu, lebo boli presvedčení, že červené škvrnky sú kvapkami Kristovej krvi. V angličtine sa nazýva tento kamienok bloodstone. Je zaujímavé, že v nemčine sa takto označuje celkom iný minerál a to hematit - blutstein. Červený chalcedón sa nazýva KARNEOL . Mnohé karneoly ale sú iba zafarbené chalcedóny.

 Ch ako chryzokol

CHRYZOKOL  je  jasnozelený až modrastý minerál, komplikovaný hydrát kremičitanu medi.  Nevytvára kryštály ale masívne celky a tvorí hroznovité alebo obličkové agregáty. Vyskytuje sa hlavne v oblastiach, kde sa ťaží medená ruda. Niekde sa používajú pre chryzokol miestne názvy, napríklad EILATIT. Podla náleziska Eilat v Izraeli pri Červenom mori, kde sa ťaží už vyše päť tisíc rokov. Najprv sa chryzokol a tyrkys používali iba ako šperkové kamene, kým sa nezistilo, že sa z nich dá ľahko vyťažiť meď.  Sú tu najstaršie medené bane na svete, hovorí sa, že patrili kráľovi Šalamúnovi. Chryzokol má veľmi nízku tvrdosť, preto nie je veľmi vhodný na spracovanie do šperkov. Vzniká z gelov a tak má často trhlinky, ktoré znemožňujú spracovanie. Napriek tomu sa používa hlavne na náhrdelníky a na výrobu umeleckých predmetov. Väčšinou sa nepredáva čistý, ale s obsahom malachitu, azuritu, kupritu, kremeňa alebo opálu. Tieto minerály zvyšujú tvrdosť chryzokolu a jeho spracovateľnosť na šperky.

 K ako kalcit

KALCIT je uhličitan vápenatý. Je to celkom bežný minerál,  rozšírený po celom svete. Stretnúť sa s ním môžeme napríklad  v jaskyniach, kde vytvára stalaktity a stalagmity a vrstevnaté ložiská travertínu, vyzrážaného zo studených prameňov.  Kalcit je tiež podstatnou zložkou vápencov a mramorov, je aj v iných sedimentárnych a metamorfných ložiskách a tiež v hydrotermálnych žilách a vyvretých horninách.  Taliansky carrarský mramor je takej mimoriadnej kvality, že ho pozná každý. Kalcit sa  vyskytuje  aj vo forme veľkých priehľadných bezfarebných dokonalých klencových alebo prizmatických kryštálov. Tento mäkký minerál sa brúsi iba pre zberateľov. Priehľadný, optický kalcit - islandský vápenec - má zvláštnosť. Predmet položený pod kryštálom vidíme dvojmo. Je to spôsobené tým, že svetlo, ktoré prechádza cez kryštál sa môže rozdeliť do dvoch polarizovaných lúčov  a tie sa ňom pohybujú rozličnou rýchlosťou a rozlične sa aj lámu.

 K ako kyanit

KYANIT je kremičitan hlinitý. Jeho starší názov je distén. Vytvára dlhé stĺpčekovité minerály. Nachádza sa v rulách alebo iných metamorfovaných horninách bohatých na hliník. Máva rôznu farbu od modrej, cez sivú, zelenú až po bielu. Kryštály drahokamovej kvality sú obyčajne sfarbené od svetlomodrej až po tmavomodrú. Jeho sfarbenie môže byť nerovnomerné. Zvláštnosťou kyanitu je, že má dvojakú tvrdosť od závislosti so smerom štiepateľnosti. Rovnomerne s týmto smerom je jeho tvrdosť iba 4 z Mohrsovej stupnice tvrdosti a kolmo na smer štiepateľnosti má tvrdosť až 7, prípadne 7.5.

 K ako kremeň

KREMEŇ - oxid kremičitý - je horninotvorný minerál. Má veľa odrôd v mnohých farbách, využívajú sa v klenotníctve a majú vlastné pomenovania. Najrozšírenejšia odroda je KRIŠTÁĽ, ktorý tvorí bezfarebné priehľadné kryštály. Je to najčastejšie sa vyskytujúci minerál na svete. Najkrajšie kryštály sa vyskytujú v Brazílii, v Alpách, na Madagaskare a v USA v Arkansase. Názov krištáľ vznikol z gréckeho  slova krystallos - ľad. V období antiky boli presvedčení, že to bol  pôvodne neroztopiteľne zamrznutý ľad, ktorý stvorili bohovia. AMETYST je fialová odroda kremeňa, má rozličné odtiene od svetlofialovej až po celkom tmavú. Tvorí krásne kryštály v dutinách vulkanických hornín. Je veľmi pravdepodobné, že názov ametyst pochádza z gréckeho - nie opitý - starí Gréci ho nosili ako ochranu pred opilstvom. V kresťanskej cirkvi je zasa používaný ako cirkevný klenot napríklad v biskupských prsteňoch. Svetložltá odroda kremeňa je CITRÍN. V prírode sa vyskytuje zriedkavo a preto sa pomerne často vypaľuje pri vysokých teplotách ametyst, ktorý takýmto spôsobom získa žltú farbu a vydávajú ho za citrín. Kremeň, ktorý ma dve farby, žltkavú aj fialovú sa nazýva AMETRÍN. Veľmi obľúbený je ružový kremeň - RUŽENÍN. Jeho ružová farba je spôsobená  pravdepodobne  malou prímesou titánu. Zriedkavo tvorí vzácne kryštály, väčšinou sa vyskytuje v nepravidelnom tvare v celistvej mase. Hnedá odroda kremeňa sa nazýva ZÁHNEDA a čierna - MORION. Záhneda je zriedkavá, väčšinou sa predáva  krištáľ ožiarený nepatrným množstvom radioaktívnych lúčov. Veľmi zaujímavý je kremeň s uzavreninami rozličných minerálov.  Môžu sa v ňom nachádzať  tenučké ihličky čierneho turmalínu. Ak je v ňom prerastený rutil, nazýva sa takýto kremeň SAGENIT Hovorí sa mu aj venušine zlaté vlasy. AVANTURÍN je odroda kremeňa, ktorá tiež môže mať rôzne farby, modrú, zelenú, pomarančovú. V zelenom sú drobučné lupienky sľudy, čo mu dodáva zvláštne kovové trblietanie a jeho farbu spôsobujú šupinky fuchsitu. Pyritové uzavreninky farbia avanturín do hneda a za zelenkavohnedú farbu môže goethit. Mliečny kremeň je mliečnobiela alebo krémová odroda kremeňa, jej farba je spôsobená uzavreninkami bubliniek. Ak sa vyleští mliečny kremeň dá sa zmýliť si ho s opálom.

 K ako korund

KORUND je hneď po diamante druhým najtvrdším minerálom podľa Mohsovej desaťstupňovej stupnice. Korundy sú veľmi cenené drahé kamene, ktoré sú používané hlavne v klenotníctve. Červený korund sa nazýva rubín a môže mať rôzne odtiene od ružovej až po vínovočervenú. Je to závislé od množstva prímesí chrómu a železa. Najkrajšie kryštály vhodné na šperky sa nachádzajú takmer vždy v mramoroch. Modrá odroda korundu sa nazýva zafír, s odtieňmi od svetlomodrej až po tmavomodrú farbu. Zafíry bývajú niekedy nevýrazné a tak sa ich krásna modrá farba dosiahne vypaľovaním pri veľmi vysokých teplotách. Prirodzené modré zafíry sú cenenejšie ako vypaľované, ale je veľmi ťažké ich rozlíšiť. Oranžovožltý korund je padparadža (zo sinhálskeho - lotosový kvet)  a vyskytuje sa veľmi zriedkavo. Korundy sú súčasťou korunovačných klenotov kráľovských rodov. No zistilo sa, že mnohé z rubínov sú v skutočnosti spinely. Niekedy sú rubíny vrastené do zeleného zoisitu a vytvárajú tak zaujímavé kamienky. Bezfarebný korund má názov leukozafír, je to korund bez prímesí a teda je bezfarebný. Žltý zafír dlho nazývaný orientálny topás môže mať čisto žltú alebo zelenkavožltú farbu.  Zelený zafír býval nazývaný aj orientálny olivín. Skutočnosť je taká, že zelený zafír sú vlastne naskladané vrstvičky modrého a žltého zafíru čo vytvára zelenú farbu.  Ružový odtieň zafíru je spôsobený maličkým množstvom chrómu.  Kedysi sa verilo, že rubíny a ružové zafíry chránia svojich nositeľov pred chorobami. Preto sa šperky s týmito kamienkami vyrábajú tak, aby sa zadná časť kameňa dotýkala pokožky toho, kto ho nosí. Už od začiatku 20. storočia sa vyrábajú aj umelé korundy, ktoré je voľným okom iba veľmi ťažké rozlíšiť od prírodných.

 L ako labradorit

LABRADORIT patrí medzi kremičitany, presnejšie medzi plagioklasové živce, kryštály vytvára veľmi zriedkavo, väčšinou sa vyskytuje v celistvom, kompaktnom habituse.  Základnú farbu má sivú, čiernu alebo hnedú a z určitého uhla sa javí ako  modrastý, žltý, pomarančový, niekedy aj bezfarebný. Jeho farby sú premenlivé, irizuje, často sa používa v šperkárstve.  Vo Fínsku v nálezisku Ylämaa sú najkrajšie labradority, ktoré získali svoje samostatné meno - SPEKTROLITY. Labradorit je dôležitou súčasťou niektorých vyvretých aj premenených hornín.

L ako lapis lazuli

LAPIS LAZULI je modrá hornina z metamorfovaného vápenca, ktorý je prerastený lazuritom, pyritom a ďalším minerálmi. Lazurit iba zriedkavo vytvára dokonalé kryštály vrastené v mramore. Vyskytuje sa hlavne v čistých agregátoch.  Väčšinou je  farba lapis lazuli  výrazne modrá a sú v nej zhluky bieleho kalcitu, zlatožltého pyritu, čo poukazuje na jeho pravosť. Za jeden z najkvalitnejších sa považuje ten, ktorý pochádza z Afganistanu., kde sa ťaží už 6 tisíc rokov.  Bola z neho zhotovená napríklad Tutanchamonova maska. V minulosti sa verilo, že tento kamienok ochraňuje nositeľa pred zlom.  Je to veľmi starý  ozdobný kameň. Používali ho do šperkov  a ako talizmany už starí Sumeri, Babylónčania aj Asýrčania. Lazurit je veľmi citlivý na pôsobenie kyselín ale i na mydlo a horúcu vodu, i na náraz. Pomletý lazurit sa v minulosti používal ako cenné modré farbivo - ultramarín, ktoré bolo veľmi drahé. Lazurit na rozdiel od azuritu nikdy svoju farbu nemení na zelenú. Názov lapis lazuli je kombináciou latinského slova kameň - lapis a perzského označenia pre modrú farbu - azul.

L ako larimar

LARIMAR - krásny a vzácny modrý kamienok je kremičitan, pektolit, nazývaný tiež kameň delfínov.  Nachádza sa iba v jednej lokalite na svete a to je Dominikánska republika v Karibiku. Jeho sfarbenie je biele, svetlúčko modré, modrozelené až po tmavšiu modrú. Niekedy obsahuje inklúzie hematitu, a to spôsobuje červenohnedé škvrnky. Je to kamienok meditácie, lásky a vnútorného pokoja, je v ňom sila mora, ktorého farbu má. Používa sa v šperkárstve a cena tohto vzácneho polodrahokamu v šperkovej kvalite je vysoká.

 L ako lazulit

LAZULIT je zložením zásaditý forforečnan horečnato-hlinitý. Len zriedka sa vyskytuje vo forme kryštálov. Je modrý, od svetlej až po celkom tmavú farbu, najčastejšie býva nepriehľadný. Používa sa v šperkárstve.

 M ako malachit

MALACHIT je zásaditý uhličitan meďnatý. Jeho zelenú farbu rôznych odtieňov spôsobuje prímes medi. Väčšinou tvorí nepriehľadné  celistvé masy, ktoré keď sa rozrežú sú krásne pásikavé. Niekedy tvorí ihličkovité agregáty a  iba niekedy kryštály. Tie sú  však príliš maličké na opracovávanie. Vyskytuje sa hlavne v ložiskách medených minerálov a malých množstvách sa nachádza na rôznych miestach. Malachit nie je možné si pomýliť so žiadnym iným minerálom, jeho farba a štruktúra sú nezameniteľné. Pretože sa môže vyskytovať vo veľkých kusoch, výnimočne až niekoľko sto kilogramov ťažkých, dajú sa z neho vyrábať aj väčšie umelecké predmety. Malachit je na bežné nosenie v šperkoch príliš mäkký a tak sa môže poškodiť. Malachit bol vo veľkom používaný ako dekoračný kameň hlavne cárskom Rusku. Na Urale sa vyskytovli obrovské bloky malachitu. Sú z neho vyrobené obkladové dosky a napríklad aj monumentálne vázy. V Ermitáži je malachitová sála, v ktorej sú obklady stien, dverí a krb z malachitu.  Kedysi sa nosil ako ochrana pred nebezpečenstvom a chorobami. Najväčším producentom malachitu je v súčasnosti Zaire.

 O ako obsidián

OBSIDIÁN je prírodné sopečné sklo. Vzniká z vulkanickej lávy, ktorá ochladla tak rýchle, že nevytvorila kryštály. Tvorí celistvé sklovité masy. Najčastejšie je čierny, ale býva aj hnedý, sivý alebo červený.  Názvom mahagónový obsidián sa označujú odrody s hnedým drevitým vzhľadom. Obsidián, ktorý má po svojom čiernom povrchu rozsiate biele škvrnky pripomínajúce snehové vločky má v sebe kryštáliky mikroskopickej veľkosti - kryštality. Už v dobe kamennej používali obsidián pre jeho tvrdosť napríklad na hroty šípov.  Používali ho aj Indiáni a v antike vysokoleštené platne obsidiánu slúžili ako zrkadlá. Veľmi zvláštny je nový  dúhový obsidián . Vybrúsený do tvaru oka má v sebe koncentrické kruhy rôznych farieb. Na svete sú iba dve náleziská tohoto unikátneho  skla, a to v Kalifornii, ktoré je chránené a v Mexiku.

 O ako opál

OPÁL je oxid kremičitý s obsahom vody. Netvorí kryštály, vzniká vyzrážavaním kyseliny kremičitej v gelovitej forme z roztokov bohatých na oxid kremičitý v pieskovcových alebo vulkanických horninách. Usadzuje sa aj v termálnych prameňoch ako pórovitý biely gejzirit. Je známych veľa odrôd opálu. Najbežnejší je obyčajný opál, drevný opál z fosílneho dreva alebo mliečny opál. Tieto druhy nie sú vhodné na šperky. V klenotníctve sa používa drahý opál. Môže byť biely, ktorého základná farba je biela a opalizujúca hrou farieb. Ako čierny opál sa označujú všetky tmavšie opály - modré, hnedé alebo čierne. Sivý opál má hru farieb na sivom pozadí.  Veľmi vzácny je opál harlekýn. Má na sebe krásne farebné škvrny. Ohnivý opál býva sfarbený na pomarančovo až červeno, čiastočne opalizuje. Ako hydrofán je označený mliečny, nepriehľadný drahý opál. Hyalit je bezfarebný priehľadný opál bez hry farieb, nachádza sa v dutinách vulkanických hornín a vyzerá ako stuhnuté lepidlo.  Od čias antiky až  30.rokov minulého storočia bola  Červenica na východnom Slovensku  jediným známym ložiskom  pekného drahého opálu. Dovážali ho už v starom Ríme za vysoké ceny a tento "uhorský opál" bol známy a vyhľadávaný po celom svete. V súčasnosti je najznámejším producentom drahého opálu Austrália. Boulder -opál je odrodou drahého opálu, ktorý vypĺňa trhliny v pieskovci sfarebnom železom a brúsi sa spolu s okolitou hnedou horninou.  Takéto opály môžu tmeliť aj horniny a tak vzniká opálová matrix.  Opál je jedným z najchúlostivejších drahých kameňov. Je veľmi citlivý na poškodenie, mechanické, olejom alebo ostrými predmetmi.

 P ako prehnit

PREHNIT je vodnatý kremičitan s obsahom vápnika a hliníka. Nachádza sa v dutinách bázických vulkanických hornín spolu s kalcitom a zeolitmi. Tento silikát je bežný minerál a vyskytuje sa vo farbe svetlozelenej, bielej alebo žltej. Zvyčajne tvorí vejárovité, guľôčkovité alebo hroznovité útvary. Prvýkrát bol prehnit objavený v bazaltoch na Myse dobrej nádeje v južnej Afrike.

 R ako rodochrozit

RODOCHROZIT je uhličitan manganatý. Jeho ružové sfarbenie spôsobuje práve mangán. Rodochrozit sa nachádza v žilách spolu s mangánom, meďou, striebrom a olovom.  Tvorí klencové kryštály alebo guľovité agretágy, obličkovité až stalaktitické formy a býva aj vrstevnatý. V Argentíne sú najstaršie bane, nachádza sa tam pásikavý rodochrozit, nazývaný aj "ruža Inkov". Používa sa na výrobu dekoratívnych predmetov a brúsi sa aj pre zberateľov.

 R ako rodonit

RODONIT je kremičitan manganatý s prímesou ďalších prvkov. Je ružový až ružovočervený a obsahuje čierne žilky. Iba zriedkavo vytvára kryštály, väčšinou tvorí celistvé masy, ktoré bývajú prestúpené žilkami čiernych mangánových oxidov. Vyskytuje sa hlavne v metamorfovaných mangánových ložiskách. Vyrábajú sa z neho ozdobné predmety alebo dokonca aj obklady stien. Fersmanovo múzeum v Moskve vlastní vázu s hmotnosťou vyše 200 kg z jediného bloku rodonitu. Názov rodonit pochádza z gréckeho rhodon - ruža, čím je myslená farba tohoto minerálu.

 S ako septária

SEPTÁRIE sú konkrécie - zhluky veľkých rozmerov s charakteristickými navzájom sa krížiacimi puklinami. Tieto štruktúry vznikali vo vápenitých kalovcoch a slieňovcoch.  Konkrécie sú do pol metra veľké kusy v hornine, ktoré sú tvrdšie ako okolitá ostatná hmota. Často majú tmavohnedé sfarbenie od oxidov železa. Každá konkrécia má trhliny vyplnené svetlo sfarbenými minerálmi. Môže to byť napríklad biely alebo žltý kalcit alebo celestín. Vznikajú dehydratáciou počas sedimentácie horniny, môžu sa vyskytovať v rôznych horninách a výrazom septácia sú označované práve vyplnené praskliny.

 S ako serafinit

SERAFINIT je označovaný tiež ako clinochlore. Má monoklinickú kryštálovú štruktúru a vzhľadom pripomína minerál čaroit. No na rozdiel od fialového čaroitu je jeho farba zvláštna sivozelená so striebornými vláknami ktoré pripomínajú krídla. Serafinit, tak isto ako čaroit, sa nachádza iba na jedinom mieste na svete na Sibíri pri jazere Bajkal. Ezoterici ho zaraďujú medzi deväť "anjelských" kameňov.

S ako serpentín

SERPENTÍN tiež nazývaný hadec, lebo niekedy pripomína jeho povrch hadiu kožu,  patrí medzi fylosilikáty (od gréckeho phyllum -  list). Medzi serpentíny sa zaraďuje najmenej 16 minerálov, s obsahom veľkého množstva, horčíka, železa, prípadne hliníka, mangánu, niklu atď. Všetky majú zložité chemické zloženie a sú si veľmi podobné. Sfarbené sú od bielej, cez sivú, žltú, zelenú až po zelenkavomodrú.  Serpentín vzniká vždy premenou iných minerálov (napr. olivínov) ako sekundárny minerál.  Je veľmi rozšírený, jeho najväčšie náleziská sú napríklad  v Anglicku, USA, Číne, Kanade. Ezoterici používajú serpentín hlavne na detoxikáciu organizmu, na ochranu pred uštipnutím hadmi alebo jedovatým hmyzom, priaznivo pôsobí aj na obličky.

 S ako sodalit

SODALIT, u ktorého už názov hovorí o tom, že obsahuje sodík, je hlinitokremičitan sodný. Vyskytuje sa vo všetkých odtieňoch modrej farby a môže obsahovať biele pásiky alebo škvrnky kalcitu.Najčastejšie sa nachádza v celistvej podobe v magmatatických horninách, v kryštáloch veľmi zriedkavo.  Je obľúbeným ozdobným a dekoračným kameňom. Na šperky sa používa jeho najkrajšia modrá varieta. V čase návštevy anglickej princeznej Margaréty v Kanade bol objavený najcennejší zdroj sodalitu v Bancrofte v Ontáriu. Preto sa sodalit z Bancroftu nazýva "Modrá princezná".

 S ako spodumen

SPODUMEN je kremičitan lítno-hlinitý. Dve odrody spodumenu sa používajú ako šperkové kamene. Zriedkavý HIDDENITje svetlučkej smaragdovozelenej farby, spôsobenej prímesou chrómu a častejší KUNZIT vytvárajúci často úžasné priehľadné kryštály je svetlo fialový alebo ružový, je sfarbený mangánom. Silný pleichroizmus spôsobuje, že kunzitové kryštály sa môžu javiť ako tmavofialové až svetloružové, v závislosti od uhla pohľadu.  Číry spodumen má názov TRIFÁN. Väčšina spodumenov nemá kvalitu klenotov, ale sú ako hlavná ruda lítia. Tento pyroxén sa vyskytuje hlavne v granitických pegmatitoch. Môže tam vytvárať kryštály o veľkosti niekoľkých metrov.

 S ako sugilit

SUGILIT je siliciumoxid a je bohatý na minerály.  Tvorí prizmatické kryštály a lúčovité až steblovité agregáty. Je to kamienok objavený nie tak dávno. V roku 1944 ho objavil Japonec Kenichi Sugi, po ktorom získal svoje meno. Nálezisko v Japonsku na ostrove Iwagi, kde bol prvýkrát objavený je už vyťažené. V súčasnosti je využívané najlepšie nálezisko v južnej Afrike, kde sa vyskytuje sugilit v nádhernej fialovej farbe v mangánových baniach púšte Kalahari. Pôvodne ho dávali na trh pod nesprávnym názvom sodgianit, to je minerál, ktorý obsahuje zriedkavý zirkón. Neskôr zistili, že sugilit tento zriedkavý chemický prvok neobsahuje. Vo veľkej obľube je tento minerál u ezoterikov.

 Š ako šungit

ŠUNGITje polyminerálna uhlíková hornina s veľmi zvláštnou kryštalickou mriežkou, ktorej základom je uhlík. Je pomenovaná podľa jediného náleziska na svete a to je dedinka Šuňga v ruskej Karélii. Šungit je minerál starý 2 miliardy rokov, je čierny nepriesvitný a má kovový lesk. Obsahuje uhlík vo forme fullerenu.

T ako tyrkys

TYRKYS je chemickým zložením vodnatý zásaditý fosforečnan meďnato-hlinitý. Vyskytuje sa v náleziskách medi, lebo jej je sekundárnym minerálom, no musia sa v nálezisku vyskytovať aj fosfor a hliník. Tyrkys bol vlastne prvý ťažený drahý kameň, ťaží sa už 5 tisíc rokov. Najstaršie náleziská sú na Sinaji, v Iráne, ale aj v Číne. Medzi novšie náleziská patria tie v Austrálii a v USA. Farebný odtieň tyrkysu je od belasej až po zelenú, podľa obsahu železa a medi. Je nepriehľadný až polopriesvitný, ľahký, veľmi krehký a občas aj pórovitý. Niekedy je preto treba ho impregnovať voskom alebo živicou, aby si zachovať svoj pôvodný vzhľad. Krásny belasý a veľmi žiadaný tyrkys pochádza z Iránu a teraz aj z USA, ktorý má dokonca názov "sleeping beauty" (spiaca krásavica). Tyrkys sa pre nádhernú farbu používa v šperkárstve a ako obklad stavieb, hlavne na mešity, to je jeho jediné praktické použitie už od staroveku. Veľmi časté sú imitácie tohto drahého kameňa. Ako prví ich vyrábali už starí Egypťania zo skla. Ďalej je možné vyrobiť napodobeniny z howlitu, fosílnych kostí, vápenca alebo slonoviny. Pred 40 rokmi vyrobil veľmi dokonalú napodobeninu Francúz Gilson. Z ezoterického hľadiska je tyrkys považovaný za najúčinnejší z drahých kameňov. Zotavuje ducha aj telo, nosí sa hlavne vo forme ochranných amuletov, zároveň je to očistný kameň. Šamani ho používali na privolávanie dažďa. Pomáha pri depresii a stavoch vyčerpania, pôsobí protizápalovo a detoxikačne. Tyrkys možno čistiť v sladkej tečúcej vode a nesmie sa dlho nechávať na slnku, pretože modré variety zostanú zelené a je potrebné vyhýbať sa chemikáliám, ktoré ho poškodzujú.

 T ako  turmalín

TURMALÍNY sú borokremičitany s komplikovaným chemizmom.  Zvláštnosťou turmalínu je pleochroizmus, minerál  má  dve alebo viacej farieb súčasne. Má tiež veľmi vysoký dvojlom čo znamená, že láme svetlo na dva lúče pohybujúce sa celkom inou rýchlosťou a vlastným indexom lomu. Turmalín sa vyskytuje vo viacerých farbách - rubelit od latinského ruber - červený, má odtiene od ružovej až po veľmi cenenú rubínovú červenú farbu. Modrý indigolit, často tepelne upravovaný, aby dostal svetlejší odtieň . Tmavofialová odroda indigolitu je siberit, podľa prvého náleziska v Rusku. Dravit je žltohnedý až hnedý turmalín, ktorého názov je odvodený z rakúskeho Drávskeho pohoria. Verdelit je zelená odroda a zvláštnosťou je zonálny turmalín. Niekde mu hovoria melónový. lebo je zeleno-červený ako melón so šupkou. Skoryl je čierna odroda, je veľmi bežná, bohatá na železo a je možné nájsť obrovské kryštály veľké až niekoľko metrov. Veľmi zriedkavý je kamienok achroit, ktorý je odrodou elbaitu. Ako hovorí jeho názov odvodený  z gréckeho achroos, je celkom bezfarebný.

Z ako zeiringit

Zeiringit je uhličitan, je to odroda aragonitu sfarebná do tyrkysovo modrej. Je nepriehľadný až priesvitný. Vzniká na geotermálnych medených žilách, vyskytuje sa v Slovenskom rudohorí. Kvalitné kúsky e možné  využiť na výrobu šperkov. 

 Z ako zirkón

Zirkón je silikát. Najčastejšie sa nachádza v pegmatitoch alebo  v iných magmatických horninách.  Tento najstarší minerál na Zemi bol nájdený v Austrálii a má vek 4,4 miliardy rokov. Na území Slovenska bol nájdený kryštál zirkónu starý 3,4 miliardy rokov. Zirkóny môžu obsahovať thórium a urán, ktoré sú radioaktívne. Preto sa odporúča nenosiť príliš dlho na tele šperky s týmito kameňmi. Názov vznikol z perzského slova - zargun - "zlatu podobný". Sú rôzne odrody a farebné variety zirkónu, najznámejšie sú červenkastohnedý hyacint, modrý starlit a žltý jargon, môže byť aj zelenej farby, prípadne bezfarebný. Hnedé kamene sa vypaľovaním menia na vzácnejšie modré a bezfarebné. Zirkón je veľmi podobný diamantu, má vysoký lom svetla a tak sa niekedy používa ako lacná náhrada diamantov. Vysoký dvojlom sa dá pozorovať iba na svetlých odrodách minerálu. Zirkón podľa ezoterikov má napomáhať svojmu majiteľovi k múdrosti a bohatstvu, udržiava organizmus v rovnováhe a regeneruje ho. Najčastejšie sa vyskytuje v juhovýchodnej Ázii, v Tanzánii, Brazílii a Austrálii.

Ž ako živec

ŽIVEC (mikroklín, ortoklas) je hlinitokremičitan draselný. Živec je najbežnejší horninotvorný minerál na zemskom povrchu. Býva vrastený v hlbinných magmatických horninách. Sú to najmä granity, vulkanické a a metamorfované horniy, v ktorých sa vyskytuje. Kryštály sú zase v dutinách týchto hornín  pegmatitoch. Živce krásnych farieb so zvláštnymi farebnými efektmi sa používajú na výrobu šperkov.  AMAZONIT je zelený nepriehľadný  alkalický živec mikroklín.  Vytvára pekné kryštály. Táto odroda sa používa v šperkárstve často, jej názov je odvodený od rieky Amazon. Nápadná zelená farba je spôsobená prítomnosťou medi. MESAČNÝ KAMEŃ je bezfarebný až mliečnobiely živec so svetelným jasom - reflexiou, podobnou svitu mesiaca. Spôsobuje to odraz svetla od vnútornej štruktúry, tvorenej albinitom alebo ortoklasom.

BIOLITY

BIOLITY  sú ozdobné "kamene" organického pôvodu, ako napríklad jantár, gagát, fosílie, perly, koraly a podobne. Ich vlastnosti sú blízke vlastnostiam minerálov.

G ako gagát

GAGÁT je druh lignitu,ktorý sa nazýva aj čiernym jantárom. Rovnako ako uhlie vznikol z rastlinných zvyškoch pred miliónmi rokov, ktoré pod vplyvom tlaku spevneli a fosilizovali. Gagát je čierny alebo tmavohnedý, niekedy s obsahom pyritu, ktorý mu dáva mosadznú farbu a lesk. Gagát sa taží už asi tri a pol tisícročia a vyrábajú sa z neho šperky. Dá sa dobre vyrezávať aj leštiť. Najznámejším zdrojom gagátu je anglické Whitby. Gagát bol kedysi veľmi obľúbeným smútočným šperkom. Vyrábali sa z neho aj ružence pre mníchov. Ľudia verili i v jeho liečebné vlastnosti.

K ako koraly

KORAL je zložením uhličitan vápenatý - ktorý tvorí červené, ružové, biele a modré koraly,  alebo rohovinová látka konchiolin - ktorý tvorí čierne a zlaté koraly. Koral sa skladá  z kostier morských živočíchov, korálových polypov. Tie žijú v kolóniach, rastú a postupne vytvárajú rozvetvené štruktúry. Z nich potom vznikajú koralové atoly, útesy alebo celé ostrovy. Na svete existuje až 6000 druhov rôznych koralov, každý má iný tvar od masívnych až po jemné konáriky. Na výrobu šperkov sa používa iba niekoľko druhov koralov. Vzácne a cenené červené koraly vytvárajú konáriky vysoké asi 40 cm a nikdy nie hrubšie ako 6 cm.  Červený koral sa používa v šperkárstve už niekoľko tisíc rokov. Niekedy sa používajú na šperky koraly farby slonovej kosti s ružovými škvrnkami, ktorým sa hovorí "anjelská pleť".  Opracovávajú sa nie brúsením ako drahé kamene, ale pílením a vyrezávaním. Koraly sú veľmi chúlostivé na chemikálie, kyseliny a horúcu vodu. Koralu je pripisovaná vlastnosť ochraňovať deti.

P ako perla

PERLA je svojim zložením uhličitan vápenatý, konchiolin a voda. Perly sa tvoria v mäkkýšoch, v lastúrach, hlavne v ustriciach a slávkach. Je to prirodzená obrana živočíchov pred vniknutím cudzieho telieska, napríklad zrnka piesku. Okolo neho sa vylučujú vrstvičky aragonitu,  ktorý poznáme ako perleť. Veľké množstvo vrstvičiek spôsobuje krásny perlový dúhový lesk, charakteristický pre perly. Perly mávajú jemné farby, od bielej cezu ružovú, krémovú alebo môžu byť čierne, v závislosti od druhu mäkkýša a vody. Perly sú citlivé na kyseliny, vysychanie a vhkosť. A sú teda menej trvanlivé ako iné drahé kamene, väčšinou môžu mať iba do niekoľko sto rokov. Perly môžu byť sladkovodné i morské, prírodné i pestované, krásne guľaté i nepravidelných tvarov, to vtedy ak sa cudzie teliesko prichytí na lastúru.  Dnes sa iba zriedkavo používajú perly prírodné, väčšinou sa dopestovávajú vložením cudzieho telieska do lastúry perlorodky.  V minulosti pokladali perly za slzy bohov.

 P ako perleť

PERLEŤ je uhličitan vápenatý a získava sa zo schránok morských mäkkýšov, lastúr a ulít. Vyrábali a vyrábajú sa z nich rôzne šperky, gombíky, intarzie, rukoviatky nožov a mnohé dekoračné predmety. Vysoko sú hodnotené najmä veľké perlorodky, abalony a morské slimáky pre ich krásne opalizujúcu vnútornú stranu lastúry či ulity. Korytnačina sa získava zasa z morských korytnačiek druhu kareta Hawksbillova. Vyrábajú sa z nich ozdobné predmety, hrebene a podobne.